SKRYTÉ POKLADY - R 55/2024

Tak Ústavný súd SR ako aj Najvyšší súd SR zverejňujú súdne rozhodnutia s osobitným významom vo svojich zbierkach. S tým, že osobitne zdôraznia právnu vetu, ktorá bola z ich pohľadu v danom rozhodnutí určujúca. Neraz sa však stáva, že takéto rozhodnutia sa oplatí čítať celé. 

Oboznámiť sa s celým osobitne publikovaným rozhodnutím sa oplatí už len preto, aby sme sa dozvedeli kontext, z ktorého právna veta rozhodnutia vyplýva. Vhodnosť aplikácie rovnakého riešenia na riešenie aj tej našej (v budúcnosti riešenej) veci totiž môže byť len zdanlivá, častokrát najmä s ohľadom na odlišné skutkové okolnosti.

Je však ešte jeden dôvod, pre ktorý má význam čítať osobitne publikované rozhodnutia v celom ich rozsahu. Neraz sa totiž stáva, že takéto rozhodnutia v sebe skrývajú aj také právne závery, ktoré zo zverejnenej právnej vety vôbec nevyplývajú, napriek tomu sú však skvelé z hľadiska ich použiteľnosti (súdmi pri odôvodňovaní súdnych rozhodnutí ale aj advokátmi pri presvedčovaní súdov prostredníctvom svojich vyjadrení) v iných kauzách.

My sme takýmto rozhodnutiam dali názov SKRYTÉ POKLADY. Na tomto mieste uvedieme príklad takéhoto rozhodnutia – uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/3/2023 zo dňa 25.04.2024. Toto rozhodnutie bolo osobitne publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2024 pod označením R 55/2024 s nasledovnou právnou vetou:

"Správca majetku vyššieho územného celku v súdnom konaní koná v mene vyššieho územného celku vo veciach, ktoré sa týkajú majetku v jeho správe, pričom nepotrebuje na takéto konanie pred súdom osobitné splnomocnenie. Pokiaľ správca majetku vyššieho územného celku v konaní uplatňuje právo týkajúce sa ním spravovaného majetku, spočívajúce v bezdôvodnom obohatení tretej osoby jeho užívaním, nemožno konštatovať nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nie je vlastníkom tohto majetku."

V predmetnej veci išlo o to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia, pretože nebytový priestor, ktorého vlastníkom bol Košický samosprávny kraj a ktorý spravoval žalobca, žalovaný užíval na základe absolútne neplatnej zmluvy z dôvodu nedodržania písomnej formy. Súd prvej inštancie aj odvolací súd žalobu zamietli s poukazom na záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Uvedené súdy uviedli, že žalobca je len správcom zvereného majetku a preto nemal (hmotnoprávne) oprávnenie podať predmetnú žalobu. Najvyšší súd vyhodnotil tento záver ako nesprávny (aj s poukazom na znenie poslednej vety § 6 ods. 3 zákona č. 446/2001 Z. z., podľa ktorej "...Správca koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje."), a práve vo vzťahu k uvedenému bola sformulovaná osobitne uverejnená vyššie nami citovaná právna veta.

Predmetné rozhodnutie však v rámci svojho odôvodnenia uviedlo aj také pasáže, ktoré sú použiteľné v úplne iných súvislostiach, t. j. také, ktoré zo zverejnenej právnej vety vôbec nevyplývajú. Ak by sme dané rozhodnutie neprečítali celé, ani by sme sa o nich nedozvedeli.

Ktoré pasáže to teda sú, respektíve, čo nás z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/3/2023 (nad rámec už citovanej právnej vety) zaujalo?

O odôvodnení rozhodnutí (citované z ods. 25. a 26.):

"Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie "aspoň nejakých" dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec (viď napr. II. ÚS 419/2021).

V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje zrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces."

O šírke posúdenia dovolacieho súdu v kontexte hospodárnosti konania ako takého (citované z ods. 33.):

"Dovolací súd záverom aj napriek dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP v niektorých častiach odôvodnenia považuje za potrebné reagovať aj na dovolací dôvod podľa § 421 CSP odpoveďou na právnu otázku, ktorú z celkového kontextu právnej argumentácie žalobcu ako dovolateľa možno vymedziť ako otázku aktívnej vecnej legitimácie správcu majetku vyššieho územného celku pri uplatňovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Záver dovolacieho súdu o existencii niektorej z vád zmätočnosti (vadou uvedenou pod písm. f/ §-u 420 CSP), ktorou bolo poznačené konanie na odvolacom súde automaticky neznamená, že by bola vylúčená možnosť, aby dovolací súd pristúpil aj k skúmaniu namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci a s tým spojeného riešenia právnych otázok. Už v uznesení z 11. decembra 2018, sp. zn. 3Obdo/34/2018, vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu vyslovil záver, že "Posudzovanie prípustnosti dovolania aj podľa § 421 ods. 1 CSP je efektívne a opodstatnené vzhľadom na základné zásady súdneho konania, a to zásady hospodárnosti a rýchlosti, a iba takýmto postupom dovolacieho súdu dochádza v plnej miere k naplneniu ústavného práva na súdnu ochranu garantovaného Čl. 46 ods. 1 ústavy (viď aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. Plz. ÚS 1/2018). Existencia vyššie uvedenej vady zmätočnosti nebráni v rozhodovanej veci dovolaciemu súdu skúmať dovolací dôvod podľa § 432 CSP, rešpektujúc právo strán sporu na súdnu ochranu, a predovšetkým zohľadňujúc zásady hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti súdneho konania. Preto dovolací súd pristúpil aj k posúdeniu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a k posúdeniu právnej otázky vymedzenej vyššie, pri vyriešení ktorej sa mal odvolací súd podľa žalobcu dopustiť nesprávneho právneho posúdenia."

O skúmaní vecnej legitimácie súdom aj bez návrhu sporovej strany (citované z ods. 34.):

"Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný a či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania, a to aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (sporových strán) nenamieta."

O precedenčnej záväznosti súdnych rozhodnutí, resp. o otázke použiteľnosti iných rozhodnutí pre práve prejednávanú vec (citované z ods. 10., 14. a 45.):

"Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/86/2017 z 30. mája 2018, ktoré žalobca citoval vo svojom odvolaní, odvolací súd vyslovil názor, že v prejednávanom spore citované rozhodnutie aplikovať nemožno, pretože sa nejedná o skutkovo podobný stav veci, nakoľko sa v ňom žalobca ako správca majetku obce (školy), domáhal od žalovaného ako bývalého riaditeľa školy náhrady škody, ktorá vznikla na zverenom majetku obce.

[...] Žalobca tvrdí, že predmetný judikát v tomto konaní aplikovateľný je, pretože v oboch konaniach vznikla škoda (resp. bezdôvodné obohatenie) na majetku obce (VÚC), teda nie priamo správcovi, ktorému bol majetok len zverený, a preto tak, ako bola aktívna vecná legitimácia priznaná správcovi majetku obce, tak by mala byť priznaná aktívna vecná legitimácia aj správcovi majetku VÚC.

[...] Dovolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu sp. zn. 1Cdo/86/2017, na ktoré odvolací súd neprihliadol s odôvodnením, že "...sa nejedná o skutkovo podobný stav veci.", nakoľko "...žalobca ako správca majetku obce (školy), sa domáhal od žalovaného, ako bývalého riaditeľa školy náhrady škody, ktorá vznikla na zverenom majetku obce.", pre úplnosť dodáva, že podstatnou pre vec nie je úplná identita sporových strán, resp. predmetu konania (z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu totiž nevyplýva iné bližšie logické vysvetlenie dôvodu, pre ktorý by sa označené rozhodnutie na prejednávanú vec aplikovať nemohlo, aspoň analogicky). Relevantnou je otázka vecnej legitimácie žalobcu a jeho oprávnenia konať za VÚC vo veci týkajúcej sa majetku, ktorý je v správe žalobcu, pritom ale vo vlastníctve VÚC."

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/3/2023 zo dňa 25.04.2024 je podľa nášho názoru výborné. Na konkrétne časti daného rozhodnutia ešte na tomto webe určite poukážeme. Veď napríklad pasáže týkajúce sa odôvodnenia alebo hospodárnosti konania môže s určitosťou využiť skôr či neskôr každý advokát či inštančne nadriadený súd.

Týmto príspevkom sme však nemali záujem zamerať sa v prvom rade na konkrétne čiastkové otázky, ktoré Najvyšší súd SR v nami analyzovanom rozhodnutí riešil. Našou motiváciou totiž bolo poukázať najmä na to, že rozhodnutia najvyšších súdnych autorít sa neraz oplatí čítať celé. Lebo iba tak objavíme spomenuté SKRYTÉ POKLADY.

K fotografii: k dobrému rozhodnutiu patrí aj pekná fotografia. Táto bola nami vyhotovená v čase jarných prázdnin (pre západnú časť Slovenska), v ranných hodinách po stálom snežení v piatok dňa 28.02.2025 na Orave v Habovke. Práve v čase, kedy sme sa s predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/3/2023 oboznamovali podrobnejšie.