Prelomenie rozhodnutia veľkého senátu iným rozhodnutím veľkého senátu

Ústavný súd SR v marci tohto roku riešil ústavnú sťažnosť namietajúcu, že Najvyšším správnym súdom (NSS SR) nebolo prihliadnuté na rozhodnutie veľkého senátu len z dôvodu, že následne bolo vydané iné rozhodnutie veľkého senátu, pričom nebola využitá možnosť zjednocujúceho mechanizmu - prijatie stanoviska pléna NSS SR.

V právnej vete uznesenia sp. zn. IV. ÚS 137/2024 zo dňa 20.03.2024, určeného aj na publikáciu v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 4/2024, Ústavný súd uviedol okrem iného nasledovné:

"I. Pri odchýlení sa veľkého senátu od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu v inom zložení nejde o zrušenie, resp. procesne konzekventnú revíziu pôvodného rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu v ním konkrétne posudzovanej veci. Nové rozhodnutie veľkého senátu je "len" kryštalizáciou judikatúrnej tvorby právneho názoru v skutkovej situácii určitého typu, ktorá je spojená s prelomením skoršieho právneho názoru na horizontálnej línii názorovej konkurencie (v rámci najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu), aj keď s účinkami záväznosti nielen pre aktuálne posudzovanú vec, ale aj so zákonom ustanoveným atribútom širšej následnej záväznosti (§ 48 ods. 3 CSP, § 466 ods. 3 SSP) orientovanej na rozhodovanie senátov súdu, ktorého súčasťou je veľký senát (najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu), s aplikačnými účinkami pro futuro."

"II. Zákonná úprava neustanovuje na prelomenie skoršieho právneho názoru veľkého senátu jeho novým rozhodnutím žiadne osobitné kritériá (ako napríklad podmienku mimoriadnej excesívnosti skoršieho právneho názoru). Vždy však ide o právny názor, ktorý je kľúčový pre rozhodovanie určitej kategórie vecí a ktorý zároveň musí byť spôsobilý podmieniť odlišné rozhodnutie v novoposudzovanej veci, ako aj v ďalších veciach patriacich do dotknutej kategórie prípadov."

"III. Prijatie stanoviska zjednocujúceho odlišné právne názory veľkých senátov (veľkého senátu v odlišnom zložení) síce zákon predpokladá, nie je však automaticky podmienkou ďalšieho rozhodovania po zmene právneho názoru veľkého senátu produkovanej jeho novým rozhodnutím. Ak k prijatiu zjednocujúceho stanoviska dôjde, na základe zákonnej úpravy sa mení záväznosť ostatného právneho názoru veľkého senátu pre senáty najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu (§ 48 ods. 3 CSP, § 466 ods. 3 SSP) na záväznosť prijatého stanoviska pre senáty príslušného kolégia týchto súdov [§ 21 ods. 3 písm. a), § 24e ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.]. [...]"

Z uvedeného teda vyplýva, že pre prelomenie pôvodného rozhodnutia veľkého senátu nie je potrebná akákoľvek iná (špeciálna) forma rozhodovania, stačí jednoducho nové rozhodnutie veľkého senátu, ktorá na rovnakú právnu otázku odpovie inak. Už tým sa práve uvedené riešenie stane pre trojčlenné senáty záväzným (ibaže by niektorý z trojčlenných senátov postúpil tú istú otázku opätovne na prejednanie veľkému senátu).

Je však takýto postup dostačujúci? Právo totiž nie je vždy biele či čierne. Častokrát sa stáva, že na určitú právnu otázku prichádza do úvahy viacero odpovedí, a v podstate závisí len od toho, ku ktorej z nich sa príslušná súdna autorita prikloní. Konkrétna preferencia či voľba určitej skupiny osôb (sudcov) však ešte nemusí sama o sebe znamenať, že zvolená možnosť je lepšia ako tá, ktorú predtým (či následne) zvolí iná skupina osôb.

Zloženie veľkého senátu pritom nie je stále rovnaké. Sťažovateľka vo vyššie uvedenej veci riešenej Ústavným súdom v rámci svojej právnej argumentácie poukazovala na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019, ktoré bolo dňa 30.04.2019 prijaté v pomere hlasov 7:0 nasledovnou skupinou sudcov:

Mgr. Peter Melicher, JUDr. Zdenka Reisenauerová, JUDr. Zuzana Ďurišová, JUDr. Elena Berthotyová, PhD., JUDr. Jana Hatalová, PhD., JUDr. Jana Zemková, PhD., JUDr. Marián Trenčan.

Na jej smolu však následne prišlo k odlišnému rozhodnutiu veľkého senátu, sp. zn. 1Vs/3/2019, zo dňa 24.11.2020, ktoré kľúčové otázky posúdilo odlišne, a to v pomere hlasov 5:2. V predmetnom prípade už rozhodovala nasledovná skupina sudcov:

JUDr. Jozef Milučký, JUDr. Viera Nevedelová, JUDr. Judita Kokolevská, JUDr. Viola Takáčová, PhD., JUDr. Zdenka Reisenauerová, JUDr. Jana Zemková, PhD. a JUDr. Marián Trenčan.

V oboch prípadoch teda rozhodovali tí istí traja sudcovia (JUDr. Zdenka Reisenauerová, JUDr. Jana Zemková, PhD. a JUDr. Marián Trenčan), ostatní štyria sudcovia však boli odlišní.

Obdobne môžeme spomenúť prípad z minulosti, súvisiaci s otázkou možnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania. Túto otázku najprv vyriešil veľký senát tak, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania možná nie je, a to uznesením sp. zn. 1VCdo/2/2017 zo dňa 19.04.2017. Pomer hlasov bol 7:0. Následne rozhodol pod tlakom právnickej obce, ako aj právneho názoru Ústavného súdu, veľký senát už inak, a to uznesením sp. zn. 1VCdo/1/2018 zo dňa 21.03.2018. Pomer hlasov bol 6:1, pričom v oboch prípadoch rozhodovali len dvaja rovnakí sudcovia, zvyšných päť členov senátu bolo odlišných.

Z uvedeného vyplýva, že nie je možné vylúčiť, že ani druhé – revidované – rozhodovanie veľkého senátu o určitej právnej otázke nebude definitívne. Nedá sa totiž vylúčiť, že pôvodní sudcovia budú mať záujem vrátiť posúdenie spornej právnej otázky späť. Preto je fajn, že Ústavný súd priamo v právnej vete vyššie citovaného rozhodnutia spomenul (na základe argumentácie sťažovateľky) aj možnosť prijatia zjednocujúceho stanoviska zo strany Najvyššieho súdu SR (resp. Najvyššieho správneho súdu SR), ktoré by bolo spôsobilé vyriešiť príslušnú právnu otázku (aspoň na určité dlhšie časové obdobie) definitívne. Dodajúc v odôvodnení, že "Zjednocujúce stanovisko je aktuálne najmä v prípade, ak by popísaným spôsobom (opätovným rozhodnutím veľkého senátu) došlo k spätnej alebo inak orientovanej ďalšej zmene právneho názoru (čo sa v posudzovanej veci nestalo), prípadne ak by bola taká zmena zákonným postupom neúspešne iniciovaná."

Ostáva teda veriť, že v prípadoch, kedy posúdenie veľkého senátu nebude považované definitívne, bude cesta prijatia zjednocujúceho stanoviska (podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) aj využívaná. Ako totiž uviedol aj Ústavný súd v uvádzanom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 137/2024, využitie uvedenej možnosti pre príslušnú súdnu autoritu (Najvyšší súd SR resp. Najvyšší správny súd SR) žiaľ nie je obligatórne.

A čo v prípade, ak bude ten ktorý "prehlasovaný" sudca naďalej zastávať svoj pôvodný názor? Uvedené súvisí s otázkou sudcovských disentov. Aj tejto téme sa už o pár dní budeme venovať na tomto webe - v sekcii "Komentáre advokáta" (doplnené - klikni TU).