Neodkladné opatrenia - nález Ústavného súdu a naše zamyslenie v Justičnej revue

Neodkladné opatrenie je pravidelnou súčasťou výkonu advokátskej profesie. O návrhu na jeho nariadenie má byť súdmi rozhodnuté rýchlo (zväčša v lehote 30 dní), keďže situácia osoby požadujúcej jeho nariadenie môže byť urgentná. 

Paradoxne však platí, že faktor rýchlosti rozhodovania, implementovaný zákonodarcom do právneho predpisu práve v prospech navrhovateľa neodkladného opatrenia, sa môže stať jeho hlavnou nevýhodou, keďže nepriamo núti sudcu čo najskôr (nejako) rozhodnúť. Aj uvedenú myšlienku sme vyslovili v našom zamyslení, ktoré bude uverejnené v najbližšom čísle časopisu Justičná revue 11/2024. 

Analyzujeme v ňom veľmi inšpiratívny nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 406/2023 zo dňa 07.11.2023, ktorý sa práve posudzovaním návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal. Ústavný súd v ňom uviedol okrem iného aj nasledovné:

"Procesná úprava postupu súdov v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dáva súdom pomerne veľkú voľnosť v tom, ako zabezpečia účinnú predbežnú ochranu strán sporu. Hoci úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku preferuje písomnú komunikáciu strán a súdu, nevylučuje ani ich bezprostrednú komunikáciu na pojednávaní. Aplikácia procesného predpisu, ktorý všeobecným súdom či už prvej alebo odvolacej inštancie dáva možnosť rozhodnúť bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, preto bez ďalšieho neznamená, že v takomto procese boli dodržané aj ústavné požiadavky na rozhodnutie o neodkladnom opatrení."

S citovaným odôvodnením súhlasíme a v podrobnostiach odkazujeme jednak na daný nález, ako aj na spomenuté zamyslenie.