K R 51/2024 alebo „Videli ste gorilu“?

Hľadajte. Ak to nebudete hľadať, nemusíte to uvidieť a môže vám to uniknúť. A prehráte. Aj to je posolstvo rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo 35/2023, osobitne publikovaného pod č. R 51/2024. 

Nová občianskoprávna zbierka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR), napriek tomu, že bola avizovaná už dňa 28. 11. 2024, stále nie je "vonku", a tak sa ešte osobitne pristavme pri jednom osobitne publikovanom rozhodnutí (R 51/2024) z tej obchodnoprávnej.

Začnime však zdanlivo nelogicky, neprávne. Poznáte Jordana B. Petersona? Profesor psychológie na univerzite v Toronte a autor publikácie "12 pravidiel pre život". V tejto knihe (vydanej vo vydavateľstve Tatran v roku 2020, na strane 115) opisuje nasledovne pokus kognitívneho psychológa Daniela Simonsa:

"Dr. Simonsa preslávil [...] priam neuveriteľný pokus. Najprv vytvoril video dvoch trojčlenných tímov. Jeden tím mal na sebe biele tričká, druhý čierne. (Ani jeden tím nebol ďaleko, ani neboli ťažko viditeľné. Šesť ľudí zaplnilo veľkú časť obrazovky a boli dosť blízko na to, aby sa dali jasne rozoznať črty ich tvárí.). Každý tím mal vlastnú loptu, ktorou hráči driblovali alebo ju prihrávali ostatným členom tímu, keď behali či predvádzali kúsky v malom priestore pred výťahmi, kde sa zápas nakrúcal. Keď Dan video dokončil, ukázal ho účastníkom experimentu. Požiadal každého z nich, aby spočítal, koľkokrát si hráči v bielych tričkách prihrajú loptu. Po niekoľkých minútach účastníkov vyzval, aby mu oznámili počet prihrávok. Väčšina z nich odpovedala "15". Bola to správna odpoveď. Väčšina sa z toho tešila. Ha! Prešli testom! Ale potom sa Dr. Simons opýtal: "Videli ste gorilu?" To mal byť vtip? Akú gorilu? Povedal im: "Pozrite si video znovu. No tentoraz nepočítajte." A naozaj. Asi po minúte sa do hry na niekoľko sekúnd zapojil muž v kostýme gorily, zastal a pobúchal si po hrudi, ako to gorily majú vo zvyku. Priamo v strede obrazovky. Úplne evidentne. Nedalo sa ho nevšimnúť. No pri prvom sledovaní videa si ho nevšimol každý druhý výskumný subjekt. A je to ešte horšie. Dr. Simons urobil ďalší pokus. Tentokrát ukázal svojím subjektom video, na ktorom obsluhujú človeka pri pulte. Predávajúci sa zohne po nejakú vec za pult a potom sa znovu objaví. A čo? Väčšina účastníkov si nevšimne, že niečo nie je v poriadku. No pôvodného predajcu vystriedala úplne iná osoba! "To nie je možné," pomyslíte si. "Všimol by som si to." Ale je to možné. S veľkou pravdepodobnosťou by ste si zmenu nevšimli, aj keby bola druhá osoba opačného pohlavia alebo inej rasy. Aj vy ste slepí."

Prečo táto citácia, prečo tieto dva príbehy? Neviňme sudcov, ak nevidia absolútnu neplatnosť zmluvy – ak im ju ako advokáti sami neukážeme. Ale aby sme si ju všimli, musíme sa ju sami pokúsiť nájsť. Ba dokonca – musíme ju vyslovene hľadať. Možno nebudeme úspešní, ale možno áno. A tým klientovi hodíme záchranné lano, keď už nevidel nádej na záchranu.

Raz dávno mi niekto povedal, že prvá vec, ktorú si musím pri analýze a posúdení zmluvy ako advokát uvedomiť, je to, ktorú stranu zastupujem. Tak myslím, že toto je tá druhá – pozrieť sa na to, či je zmluva, ktorá je predo mnou, vôbec platná.

Pretože podľa druhej právnej vety pod číslom R 51/2024 osobitne publikovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obdo 35/2023 zo dňa 30. 7. 2024 platí, že "Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán."

P.S. : Vyššie uvedené samozrejme nič nemení na tom, že záver o posúdení zmluvy ako neplatnej by mal prichádzať naozaj len v prípade, ak je na to dôvod. A nie vtedy, keď ide len o obyčajnú účelovú snahu mariť to, čo bolo predtým určito a zrozumiteľne medzi stranami dohodnuté (v podrobnostiach pozri napríklad TU). 

Fotografia - zdroj www.pixabay.com